›  Minerály

Minerály

K stopercentnému chodu nášho tela potrebujeme okolo 90 látok, z toho 60 minerálov. O zdravie sa treba dlhodobo starať. V dnešnom svete však ani správny spôsob života a stravovania nemusí stačiť. Minerálne látky, stopové prvky a ostatné živiny potrebujeme stále viac, ale v dnešných potravinách je ich vďaka hnojeniu stále menej. Hnojenie ničí pôdne baktérie, preto dnes minerály a stopové prvky v pôde chýbajú.

Všeobecné poznatky o minerálnych látkach

Minerálne látky sú anorganické látky obsiahnuté v tele len v malých množstvách. Celkovo tvoria 3-4 percentá telesnej váhy. Viac než 60 rôznych minerálov v tele sa skladá z 22 dôležitých prvkov. Podľa množstva, v ktorom sa jednotlivé prvky v organizme nachádzajú, môžeme minerály rozdeliť na makroelementy a mikroelementy. Makroelementov je v tele podstatne viac a ich príjem meriame v mg. Patrí sem vápnik, horčík, chlór, fosfor, draslík, sodík a síra. Ostatných 15 sú mikroelementy (stopové prvky), pretože ich množstvo, ktoré človek denne potrebuje k udržiavaniu dobrého zdravia je nepatrné. Obvykle sa udáva v mcg (mikrogramoch). Patria sem železo, meď, zinok, jód, selén, mangán, fluór, chróm, molybdén, kobalt a ďalšie.

Minerálne látky majú v organizme trojakú úlohu:

1, Sú súčasťou kostí a zubov. Dodávajú kostre pevnosť a pružnosť. Do tejto kategórie patrí vápnik, fosfor, horčík.
2, Ako nerozpustné soli pomáhajú kontrolovať zloženie telesných tekutín a buniek. Je to sodík a chlór v tekutinách mimo bunky, draslík, horčík a fosfor vo vnútri buniek. Udržujú osmotický tlak, zabezpečujú stále pH krvnej plazmy, uľahčujú výmenu látok cez membránu bunky smerom von aj dnu. Sodík vo forme disociovaných iónov udržuje koloidný stav bielkovín.
3, Sú súčasťou aminokyselín (napríklad síra v methioníne a cysteíne), hemoglobínu, nukleových kyselín (fosfor), bielkovín (fosfor, síra , železo, meď), enzýmov (meď, horčík, zinok, jód, kobalt), hormónov, vitamínov a iných zlúčenín. Niektoré v spojení s bielkovinami sú dôležitým prepravným prostriedkom. Sú dôležité pre činnosť nervovej sústavy, regulujú dráždivosť, aktivujú enzymatické systémy, angažujú sa na riadení základných psychických procesov. Niektoré minerály sa zúčastňujú na prevencii rakoviny, osteoporózy a iných chronických chorôb.

Minerálne látky nedodávajú telu žiadnu energiu, zúčastňujú sa však látkovej premeny.

Minerály spolupracujú s vitamínmi a ich účinok je navzájom úzko spojený. Napríklad vitamíny skupiny B sa vstrebávajú len vtedy, ak je prítomný fosfor. Vitamín C výrazne zvyšuje vstrebávanie železa a vápnik by sa nemohol vstrebať bez pomoci vitamínu D. Zinok podporuje uvoľňovanie vitamínu A zo zásob v pečeni. Niektoré minerálne prvky sú súčasťou vitamínov : vitamín B1 obsahuje síru a vitamín B12 kobalt.

Minerály môžu mať dve podoby – organickú a anorganickú. Na vstrebávanie, premenu a využitie v organizme je výhodnejšie prijímať niektoré prvky v organickej podobe (napr. železo). Niektoré zase prijímame v podobe anorganickej (sodík a chlór zo soli). V anorganickej podobe však môžu byť určité minerály pre naše bunky jedovaté.

Potreba minerálnych látok závisí od veku, fyziologického stavu, od požívanej stravy aj od životných a pracovných podmienok. Niektoré musíme prijímať denne v gramových dávkach (napr. vápnik, fosfor, draslík), iné len v zlomkoch miligramov ako stopové prvky ( napr. jód, fluór). Naša denná strava má len malý podiel minerálov. Dospelý človek vydáva zo svojho tela asi 20 – 30 gramov minerálnych látok denne. Zásobu minerálov si doplňujeme potravinovými doplnkami. Čistý, klasický deficit minerálov nie je v našich podmienkach častý. Oveľa častejšie dochádza k minerálovej nerovnováhe – nadmernému príjmu jedného prvku čo spôsobí zvýšené straty iného. Aj za takých okolností sa nedostatok prejavuje rovnakými príznakmi ako deficit klasický.

Stránka 1 z 1 - 17 položiek celkom

Stránka 1 z 1 - 17 položiek celkom